Letisko je často prvým styčným bodom medzi cestovateľom a krajinou. Dojem, aký v nás zanechá, môže mať zásadný vplyv na vnímanie celej krajiny. Norman Foster so svojím tímom je výnimočný vo svojej schopnosti zaujať originálnym riešením. Miestna flóra im tentoraz bola vzorom pri tvarovaní klenieb. Nápady z jeho ateliéru nie sú prvoplánové, charakteristický prvok zastrešenia terminálu a priľahlých priestorov na medzinárodnom letisku Queen Alia v Ammáne v Jordánsku má svoje opodstatnenie v technickom riešení prevádzky a presvetlenia budovy.
Projekt bude realizovaný vo dvoch fázach. Prvá by mala zdvojnásobiť prepravnú kapacitu letiska zo súčasných 3 na 6 miliónov prepravených pasažierov ročne. Ukončenie druhej fázy sa predpokladá do roku 2030 a kapacita letiska sa zvýši až na 12,8 milióna prepravených pasažierov ročne. Projektanti počítali so zväčšením pôvodnej plochy letiska zo 60-tisíc na 200-tisíc m2.
Netradičný tvar strešnej roviny umožní výborné presvetlenie priestorov vďaka originálnemu riešeniu spojov nosníkov a stĺpov. V noci, naopak, tento detail poskytuje prilietajúcim a odlietajúcim pasažierom nevšedný pohľad na organický tvar letiska.
Budova terminálu s dvoma postrannými krídlami bude schopná obslúžiť 28 lietadiel v priamom kontakte a 11 lietadiel vo vzdialenom prístupe. Investor plánuje z letiska vybudovať regionálny dopravný uzol na Blízkom východe, v tzv. Levant regióne (Jordánsko, Izrael, Libanon, Palestína, Sýria a Cyprus), a v kvalite porovnateľnej s najlepšími svetovými letiskami.
Celý článok si môžete prečítať tu.