Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Generálny tajomník COPA-COGECA Pekka Pesonen počas tlačovej konferencie v Bratislave. Foto: Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora
18. októbra 2018 8:56 Názory od SITASITA

Rozhovor s generálnym tajomníkom COPA COGECA Pekkom Pesonenom o agropotravinárstve EÚ

Európsku úniu (EÚ) čaká prijatie Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) po roku 2020. Ide o jeden z najdôležitejších dokumentov na pôde únie, ktorý ovplyvní chod agropotravinárskeho sektoru na niekoľko rokov. To, aké pozitíva SPP prináša, a kde by mohla naopak ponúknuť viac, v exkluzívnom rozhovore pre portál vpotravinárstve.sk okrem iného, prezradil  generálny tajomník najväčšieho a najvplyvnejšieho lobistického združenia poľnohospodárov na úrovni EÚ COPA COGECA Pekka Pesonen.

Mnohé členské krajiny Európskej únie sú naďalej nespokojné s výškou prideľovaných agrodotácií, a s tým spojenými rozdielmi medzi členskými krajinami EÚ v oblasti poľnohospodárstva. Dočkajú sa niekedy európski farmári úplnej konvergencie, teda dorovnania priamych platieb v rámci všetkých členských krajín EÚ?

V rozpočte, ktorý máme na Spoločnú poľnohospodársku politiku po roku 2020, treba zohľadniť to, že budeme narábať s o 5 % menším rozpočtom ako teraz. Aj preto sú niektoré krajiny nespokojné. Do úvahy musíme brať aj úlohu jednotlivých členských krajín v poľnohospodárstve. Čo sa týka konvergencie, veľakrát ide o proces harmonizácie najmä z politického hľadiska, pretože sa musíme dohodnúť na rozdelení platieb v rámci EÚ. Rozdiely sa ale zmenšujú.

Slovenskom otriasla tento rok vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Novinár Kuciak vo svojich článkoch rozoberal mimo iné zneužívanie agrodotácii na Slovensku. Ako sú na tom ostatné krajiny EÚ v tejto oblasti, sú známe aj prípady zneužívania agrodotácií v iných krajinách? Ak áno, ako im zabrániť?

Vražda novinára bola podkopnutím základného piliera demokracie, na ktorom stojí Európska únia, pretože otvorená žurnalistika je neodmysliteľnou súčasťou EÚ. Čo sa týka zneužívania agrodotácií tak, ako to prezentoval zavraždený novinár Kuciak, my sme sa na pôde Európskej únie v takej miere s ničím nestretli. To ale neznamená, že to nie je. Treba ale povedať, že SPP po roku 2020 je jedným z najtransparentnejších dokumentov na pôde EÚ, ktorí sa chystáme prijať. Verím preto, že takýmto zneužívaniam agrodotácií v budúcnosti zabránime.

Spoločná poľnohospodárska politika EÚ má byť po roku 2020 jednoduchšia a zmodernizovaná. Aký názor máte na ňu, kde vidíte najväčšie pozitíva, a kde naopak priestor na zlepšenie? Na základe októbrového rokovania agroministrov EÚ z SPP tiež vyplýva, že členské štáty by v nej mali zohrať významnú úlohu, kedy by mali prispôsobiť nástroje SPP svojim konkrétnym potrebám, pričom spôsob, akým to plánujú urobiť, by mali uviesť v strategických plánoch. Únia by mala potom len kontrolnú funkciu nad zverejnenými plánmi. Čo od toho očakávate?

Veríme, že celá SPP bude založená na zjednodušení po všetkých stránkach pre farmárov, najmä po administratívnej stránke, a tak nebude komplikáciou. V rámci strategického plánu veríme, že pôjdeme práve cestou zjednodušovania. Áno, veľa farmárov sa sťažuje na obrovskú administratívnu záťaž, napríklad v oblasti krížových kontrol, a práve tu vidíme priestor na zlepšenie. Otázkou ale zostáva, či sa vôbec týmto kontrolám dokážeme nejako vyhnúť.

V roku 2018 zasiahlo európskych farmárov extrémne sucho. Ako by sa dalo týmto farmárom pomôcť pri odškodnení a aký máte názor na klimatické zmeny? Ide v prípade sucha len o krátkodobý jav alebo sa na výkyvy počasia musia farmári pripraviť v budúcnosti častejšie?

Vieme, že sucho a iné klimatické zmeny budú nasledovať. Nemôžeme pred tým zatvárať oči a musíme si povedať, ako to chceme riešiť. Je to vec, ktorá bude mať veľký vplyv na rozpočet SPP už teraz po roku 2020 a aj v budúcnosti. V budúcnosti chceme založiť na pôde EÚ špeciálny fond na extrémne situácie klimatických zmien, ktorý by bol ale mimo SPP, otázkou však ostáva, či dokážeme vytvoriť takýto fond aj mimo tejto politiky.

Africký mor ošípaných (AMO) sa niektorým krajinám EÚ stále nedarí potlačiť, a tak sa nákaza v niektorých oblastiach EÚ rozširuje. Čo by mali členské krajiny urobiť, aby sa s AMO dokázali lepšie vysporiadať?

Musíme si povedať, že obzvlášť pri šírení chorôb živočíchov sme to aj my ľudia, ktorí tieto choroby šírime. To nie je len o zvieratách. Začína to napríklad aj vyhodením našej potraviny cez okno automobilu. Spoločnosť si tieto veci musí uvedomiť. Keď bude spoločnosť edukovaná, je na každom členskom štáte EÚ, aby šíreniu chorôb zabránil.

Na Slovensku začala rozsiahla diskusia o zavedení osobitného odvodu pre obchodné reťazce vo výške 2,5 percenta z ich čistého obratu. Aké skúsenosti máte v COPA-COGECA s obdobnými odvodmi v iných krajinách EÚ? Pomohli takéto odvody predaju domácich výrobkov alebo pozdvihnutiu tamojšieho agrosektoru?

Takáto politika sa mi veľmi ťažko hodnotí. Popravde, my v našom združení s ničím podobným nemáme skúsenosť. Trošku ale tejto politike rozumiem, kam tým ministerstvo pôdohospodárstva SR smeruje. Považuje možno totiž niektoré konania reťazcov za nekalé alebo neférové. To, či zavedenie osobitného odvodu vyrieši podporu predaja domácich výrobkov a pozdvihne domáci agrosektor, je veľmi otázne. Úprimne však hovorím, ťažko sa mi k tomuto odvodu vyjadruje. Ak by som mohol niečo slovenskému agrosektoru odporučiť, tak nech tento odvod urobí plošne a nevyberá si len konkrétne obchody či tovary.

Rok 2018 pomaly končí. Čo považujete v COPA-COGECA za najväčší úspech/pokrok v oblasti agrorezortu EÚ v tomto roku, a čo naopak za najväčšie sklamanie, prípadne problém? Aké výzvy čakajú EÚ v oblasti agrosektoru v najbližších rokoch?

Najpozitívnejšou vecou roka 2018 v oblosti agrosektoru je nespochybniteľná podpora farmárov naprieč celou Európou, ktorú my v COPA-COGECA cítime. Podporu vidíme nielen u farmárov, ale naprieč celým poľnohospodárskym sektorom. Naše lobistické združenie podporuje napríklad poľnohospodárov naprieč celou potravinovou sieťou, ktorou prechádzajú. Naopak, jednou z najnegatívnejších vecí tohto roka aj posledného obdobia je to, že v Európskej únii niekedy hovoríme jedno, no robíme iné. Niektoré legislatívne návrhy si na európskej pôde doslova protirečia. Toto sa musí zmeniť aj v budúcnosti.

COPA-COGECA ako najväčšie a najvplyvnejšie lobistické združenie poľnohospodárov na úrovni EÚ reprezentuje 15 miliónov ľudí pracujúcich v európskom poľnohospodárstve a zastrešuje vyše 60 organizácií zo všetkých členských štátov.

Témy

Odporúčané články

Najčítanejšie za 24 hodín

Odporúčame

Zavrieť

Web obsahuje cookies. Prevádzkovateľ webu nezbiera žiadne osobné údaje, ak nie ste registrovaný. Web obsahuje prvky tretích strán. Viac k: Ochrana osobných údajov a cookies