Rozdiely v Spoločnej poľnohospodárskej politike sa budú postupne vyrovnávať, uviedol Chrenek

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
|
Dušan Chrenek Foto: SITA/Ľudovít Vaniher

Úplnú konvergenciu však podľa Dušana Chreneka nedosiahne Slovensko ani v roku 2027.

Rozdiely v priamych platbách v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) sa po roku 2020 budú postupne vyrovnávať, no úplnú rovnosť nedosiahnu niektoré krajiny EÚ, vrátane Slovenska, ani v roku 2027, pri stanovení ďalšej SPP. Konštatoval to na stredajšej tlačovej konferencii vedúci oddelenia Generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Európskej komisie Dušan Chrenek. Zároveň dodal, že Slovensko už teraz dosahuje priemer EÚ v prepočte priamych platieb na hektár a v prepočte na poľnohospodára dokonca jeho dvojnásobok.

„Slovensko už teraz má balík celkových prostriedkov z Európskej únie cez Spoločnú poľnohospodársku politiku, teda priame platby plus financie na rozvoj vidieka v prepočte na hektár na úrovni priemeru EÚ. Čo sa týka prepočtu na poľnohospodára, sme na dvojnásobku európskeho priemeru, kde nám viac ide práve na rozvoj vidieka a menej na priame platby v porovnaní s inými členskými krajinami,“ uviedol Dušan Chrenek. Podľa neho Slovensko nikdy nedostalo prísľub, že v roku 2014 bude mať rovnaké priame platby ako krajiny, ktoré dostávajú najviac.

Mylné tvrdenia

„Toto je mylné tvrdenie. Rozdiely medzi krajinami sú dlhodobé a vyplývajú z rôznych okolností, ako sú náklady na zamestnancov, prenájom pôdy atď. Pri vstupe do EÚ bol garantovaný postupný nábeh na priame platby a ten sa v roku 2014 dosiahol na sto percent. Tento záväzok EÚ splnila. Rozdiely v priamych platbách sú, ale je cieľom EÚ ich postupne vyrovnávať,“ pokračoval Chrenek.

Ministerstvo pôdohospodárstva pred týždňom kritizovalo dorovnávanie rozdielov v procese konvergencie priamych platieb. Navrhovaná vonkajšia konvergencia počíta na roky 2021 až 2027 so znížením rozdielu len o 50 % oproti úrovni 90 %. Slovensko sa v súčasnosti nachádza na úrovni 78 % priemeru EÚ, po novom by sa mali platby pre SR zvýšiť na úroveň 84 % priemeru EÚ. „Proces vyrovnávania pokračuje, nastal v tomto období a pokračuje ďalej. V roku 2027 ale stále budú rozdiely, no budú sa postupne znižovať,“ povedal Chrenek.

Nová SPP tiež upriamuje pozornosť na malých a začínajúcich farmárov, no podľa Chreneka to veľké podniky výrazne neovplyvní. „Na aktívne veľké podniky, ktoré majú vyššiu zamestnanosť a vyváženejšiu štruktúru produkcie, nebude mať nová SPP žiadny výrazný vplyv. Novelizácia ale môže mať vplyv na menej aktívne poľnohospodárske podniky, ktoré nevytvárajú zamestnanosť a majú aj slabšiu výrobu, teda napríklad na monokultúry v agrosektore. Vyššia platba na hektár pre malé a stredné podniky sa bude stanovovať na národnej úrovni, teda štát si môže ohrozenie väčších podnikov postrážiť. Štruktúra podnikov je ale na Slovensku naozaj nevyvážená. Dominujeme v percentuálnom počte veľkých podnikov v poľnohospodárstve na úkor tých malých. Aj preto chýbajú ľudia napríklad v ovocinárstve alebo zeleninárstve. Dôraz na generačnú výmenu je zo strany EÚ veľký,“ dodal.

Slovensko dostane skoro 4,4 mld. eur

Európska únia v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky ráta s financiami pre Slovenskú republiku v rokoch 2021 až 2027 vo výške 4,388 miliardy eur, pričom priame platby budú vo výške 2,753 miliardy eur a 1,594 miliardy eur bude smerovať na rozvoj vidieka. „Nová SPP je šanca pre Slovensko lepšie nastaviť rozdelenie európskych prostriedkov. Finančný obnos z SPP je pre SR solídny a EÚ zaň požaduje výsledky. Balík priamych platieb je pre SR približne rovnaký ako predtým, no krajina bude musieť dohnať individuálne stratu na prostriedkoch určených na rozvoj vidieka. Cieľom novej SPP je mať lepšie výsledky, lepšie prepojiť poľnohospodárov, zabezpečiť im stabilitu a motivovať ich, aby boli produktívnejší, a aby pre rozvoj vidieka urobili viac,“ uzavrel Chrenek.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať