Blíži sa koniec Von der Leyenovej? Hoci Ursulu von der Leyenovú mnohí považujú za istú favoritku pre znovuzvolenie do funkcie predsedníčky Európskej komisie (EK), stále viac silnejú hlasy, podľa ktorých to vôbec nebude mať také jednoduché.
Jedným z hlavných dôvodov, prečo panuje neistota v súvislosti so znovuzvolením Von der Leyenovej je podľa výpovede nemenovaného úradníka EÚ „arogancia moci“, teda že Von der Leyenová si myslela, že jej všetko prejde, píše bruselský spravodajský portál Politico.
Naštrbená podpora
Ako kandidátka najväčšej európskej politickej rodiny – Európskej ľudovej strany (EPP) a ako súčasná predsedníčka Európskej komisie má Ursula von der Leyenová všetko dané na to, aby zostala na čele únie ešte ďalších päť rokov.
Zdanie však navonok klame: podpora Von der Leyenovej je v zákulisí značne naštrbená a jej znovuzvolenie čoraz menej vyzerá ako hladký proces, upozorňuje Politico.
Dve veľké prekážky
Portál Politico vidí v prípade znovuzvolenia Von der Leyenovej dve hlavné prekážky: postoj Francúzska a získanie podpory Európskeho parlamentu.
Hoci francúzsky prezident Emmanuel Macron zohral pred piatimi rokmi kľúčovú úlohu pri získaní tejto funkcie pre Von der Leyenovú, aktuálne podpora z jeho strany nie je vôbec taká zrejmá. Je veľavravné, že líderka kandidátky skupiny Renew francúzskeho prezidenta, Valerie Hayer sa zdráhala odpovedať na otázku, či by podporila súčasnú predsedníčku.
Na marcovom kongrese EPP v Bukurešti, kde bola Von der Leyenová veľkou väčšinou nominovaná za vedúcu kandidátku do eurovolieb, Von der Leyenovej spôsobil problémy ďalší Francúz: podpredseda EPP, Michel Barnier odmietol podporiť vedúcu kandidátku svojej straníckej rodiny. Respektíve, francúzsky eurokomisár Thierry Breton taktiež kritizoval vhodnosť svojej „šéfky“ na tento post.
Otázna je podpora europarlamentu
Získať podporu Európskeho parlamentu môže byť pre Von der Leyenovú ešte väčší problém. Už aj pred piatimi rokmi získala len tesnú väčšinu, no ešte ťažšie sa jej bude zbierať potrebný počet hlasov po júnových eurovoľbách, kedy bude mať europarlament pravdepodobne úplne iné zloženie.
Ak aj Von der Leyenová uspeje, bude to mať svoju cenu: na rokovaniach s novozvolenými europoslancami bude vystavená obrovským tlakom, riskuje tým, že môžu obmedziť jej manévrovací priestor počas druhého mandátu, alebo ako uvádza Politico, môžu z nej dokonca urobiť „chromú vojvodkyňu“.
Prešľapy a škandály z minulosti
Navyše sa zdá, že predsedníčka eurokomisie musí čeliť následkom svojich menších i väčších prešľapov z posledných rokov. Najvýraznejším z nich je škandál s obstarávaním vakcín Pfizer, ktorý nedávno začala vyšetrovať aj Európska prokuratúra.
Oveľa čerstvejším škandálom, ktorý vyvolal v Bruseli veľké rozhorčenie, je správa, že Von der Leyenová vymenovala nemeckého konzervatívneho poslanca na lukratívnu pozíciu v EÚ aj napriek tomu, že ďalší dvaja kandidáti dosiahli vo výberovom konaní o túto pozíciu vyššie skóre. EP následne prinútil predsedníčku výboru ustúpiť a dokonca sa proti nej obrátilo aj niekoľko jej vlastných komisárov.
Mimo toho sa zdá, že Von der Leyenová si bola natoľko istá svojou výhodou plynúcou z pozície úradujúcej predsedníčky EK, že odložila aj štart svojej kampane. Keď následne vymenovala svojho manažéra kampane, rozpútala tým novú vlnu kritiky. Björn Seibert bol totiž do začiatku apríla šéfom kabinetu Európskej komisie. Inými slovami – ako hovoria jej kritici – Von der Leyenová je naďalej ochotná spoliehať sa len na úzky okruh svojich dôverníkov.
Medzitým kritici Von der Leyenovej začali skloňovať aj ďalšie mená na post predsedu Európskej komisie. Jedným z nich je predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsola, ako aj chorvátsky premiér Andrej Plenković.
Hoci momentálne nie je na scéne kandidát, ktorý by bol pre Ursulu von der Leyenovú vyslovene nebezpečný, pripomeňme, že aj pred piatimi rokmi sa takmer z ničoho nič stala bývalá nemecká ministerka obrany predsedníčkou Európskej komisie. Je teda otázkou, či sa takýto scenár nemôže zopakovať aj tento rok…