Podľa INESS osobitný odvod obchodných reťazcov prinesie kombináciu vyšších cien pre spotrebiteľov, menej zdrojov na mzdy zamestnancov a investície podnikateľov a zároveň nemalú byrokratickú záťaž
Návrh zákona Slovenskej národnej strany o osobitnom odvode obchodných reťazcov, ktorý je predložený na októbrovú schôdzu parlamentu, považuje Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) za škodlivý pre podnikateľské prostredie na Slovensku. Ako každá iná daň, aj táto prinesie podľa INESS kombináciu vyšších cien pre spotrebiteľov (pričom viac zasiahnuté budú potraviny), menej zdrojov na mzdy zamestnancov a investície podnikateľov a zároveň prinesie nemalú byrokratickú záťaž. Uviedol to v pondelok riaditeľ výskumného centra pre podporu podnikateľského prostredia ekonomických a sociálnych analýz INESS Martin Vlachynský.
Podobné zákony sa podľa INESS v nedávnej minulosti zjavili aj v Maďarsku či Poľsku, kde boli predmetom kritiky Európskej komisie a museli byť upravované. „Tento návrh považujeme za škodlivý pre podnikateľské prostredie na Slovensku. Podnikatelia budú musieť dôsledne sledovať, kedy im vzniká odvodová povinnosť a aká je jej výška. V prípade opomenutia sú v návrhu automatické pokuty. Odvod je pritom nastavený tak, že do neho spadne veľké množstvo aj stredných a malých obchodníkov, či dokonca výrobcovia potravín, ktorí predávajú výrobky koncovým zákazníkom. Ďalšou škodou je zhoršenie podnikateľského prostredia v maloobchode. Začínajúci obchodníci a potravinári budú hrozbou odvodu odradení rozširovať sa,“ uviedol v pondelok Martin Vlachynský.
Odvod zasiahne obchodníkov viac ako sa očakáva
Tento odvod podľa INESS zasiahne oveľa väčšiu časť obchodníkov, ako len veľké zahraničné reťazce. „Zasiahne aj časť potravinárov, bude znamenať vyššie ceny potravín, menej zdrojov na mzdy a investície v maloobchode, vytvára byrokratickú záťaž a neistotu a odradí malých obchodníkov od investícií,“ pokračoval v hodnotení zákona Vlachynský. Okrem samotného zákona je podľa Vlachynského problematický aj spôsob, akým vznikol. „Napriek tomu, že sa zjavuje aj vo vládnom programe, bol predložený ako poslanecký návrh. Tým bola obídená možnosť širokej verejnej diskusie. Takýto postup je v priamom rozpore so stratégiou lepšej regulácie RIA 2020,“ dodal Vlachynský.