Desivá bilancia po útokoch medveďov. Ochranári vystríhajú, čo nerobiť pri strete s nimi

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Medveď hnedý
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com.
Tento článok pre vás načítala AI.

Tento rok už máme zaznamenaných 10 zranených ľudí po strete medveďa s človekom, pričom jeden sa skončil tragicky pre zahraničnú turistku.

„Samozrejme, nechceme ľudí strašiť, ale už niekoľko rokov opakujeme, že počet prípadov stretu a kolízií s medveďmi bude narastať,“ viedol hovorca Slovenskej poľovníckej komory (SPK) Alojz Kaššák a dodal, že podľa ich štatistík bolo za celý minulý rok napadnutých a zranených 14 ľudí.

Diviak má prirodzený rešpekt

Kaššák dodal, že medveď útočí pri obrane mláďat, obrane koristi a v posledných rokoch často bez zjavnej príčiny, a to aj v prípadoch, že nebola prekročená úniková vzdialenosť. Oproti tomu diviak, ktorých je približne 50-násobne viac ako medveďov, nezaútočí na človeka ani pri prekročení únikovej vzdialenosti.

Má pred človekom prirodzený rešpekt, spresnil hovorca. Podľa informácií od poľovníkov, pri medveďovi, ktorý si však zachoval prirodzené inštinkty, je stretnutie s človekom len veľmi vzácne.

Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR tiež potvrdila, že medveď sa snaží človeku vyhnúť, ale niekedy si nás nemusí všimnúť. Práve preto by sme mali byť obzvlášť pozorní pri pohybe v hustom poraste, na miestach s lesnými plodmi, pri zlej viditeľnosti alebo zlej počuteľnosti (ísť proti vetru, pri tečúcej vode a podobne, pozn. red.).

V štatistikách chýbajú zastrašovacie útoky

„V dnešných štatistikách sa objavujú len napadnutia medveďa, ktoré končia poranením človeka. Do nich sa ale nedostávajú zastrašovacie útoky alebo útoky, ktoré odvrátil varovný výstrel. A tých sú ročne stovky. Je to spôsobené tým, že populácii medveďov do cca 4 – 5 rokov, kým boli mláďatami, neodovzdali medvedice informáciu, že sa človeka treba báť, a práve tieto medvede nám aktuálne spôsobujú najviac problémov. Oproti tomu, poranení človeka diviakom je v porovnaní s medveďmi mizivé percento. Je to aj z dôvodu, že diviak má prirodzený rešpekt pred človekom pretože je lovený a nemá ho dôvod napadnúť,“ vysvetlil Kaššák s tým, že pre toto máme problém s medveďmi a nie z dôvodu poľovníckych vnadísk.

Samotní odborníci na veľké šelmy potvrdzujú, že synantropizáciu medveďov nespôsobili poľovnícke vnadiská.

Kaššák doplnil, že veľmi nebezpečné môže byť pre človeka voľné venčenie psa bez vôdzky, pretože napríklad diviačica alebo medveď pri obrane mláďat v drvivej väčšine toho psa napadne, atakuje ho a ten pes hľadá ochranu u svojho majiteľa. Ten potom môže obrátiť útok voči svojmu majiteľovi.

Odporúčanie ochranárov

„Je veľmi ťažké posúdiť, ktoré zranenia môžu byť vážnejšie. U diviaka môže človeka zraniť veľmi vážne viac-menej len dospelý kanec, ale to je len mizivé promile prípadov,“ konštatoval Kaššák.

ŠOP SR vysvetlila, že stretnutie s medveďom nemusí vždy znamenať, že na nás zaútočí. Medveď reaguje útokom alebo agresívnym prístupom častejšie voči ľuďom, ktorí sú pri stretnutiach aktívni (pokúsia sa medveďa odplašiť, získať lepšiu foto, pozn. red.).

Pri nečakanom strete odporúča ŠOP SR zväčšiť vzdialenosť od medveďa pomalým ustupovaním, nie utekaním – to totiž môže vyprovokovať prenasledovanie. „Vyhnite sa tiež pohľadu priamo do očí, pre zviera je to znak agresie,“ dodala ŠOP SR.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Alojz Kaššák
Firmy a inštitúcie ŠOP Štátna ochrana prírodySPK Slovenská poľovnícka komora