Chov ošípaných na Slovensku ovplyvní najmä zvládnutie situácie s morom a finančná stabilita

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Pigs 480250_1280.jpg
Pixabay.com

Africký mor ošípaných sa už vyskytol v niektorých okolitých krajinách, na Slovensko sa zatiaľ nedostal.

To, aké množstvo ošípaných budú v budúcnosti chovať slovenskí chovatelia a aké množstvo slovenského mäsa budeme môcť ako spotrebitelia konzumovať, ovplyvnia podľa Zväzu chovateľov ošípaných na Slovensku (ZCHOS) niektoré zásadné faktory. Ide najmä o zvládnutie situácie s nebezpečnou nákazou afrického moru ošípaných v Európe a finančná stabilita chovov ošípaných. Konštatovali to v piatok na tlačovom brífingu predseda ZCHOS Andrej Imrich, podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Miroslav Štefček a chovateľ ošípaných Rastislav Slocík.

„Africký mor ošípaných (AMO) doslova zviera hranice našej krajiny, kam sa zatiaľ nedostal. Nákaza je v Českej republike, Maďarsku, Rumunsku, Bulharsku, Poľsku, Pobaltských krajinách, na Ukrajine, endemický výskyt v Ruskej federácii a na Kaukaze. AMO bol potvrdený aj 13. septembra u uhynutého diviaka v Belgicku,“ ozrejmil situáciu s AMO Rastislav Slocík. Štátna veterinárna a potravinová správa pred časom informovala, že diagnostikované boli v štátoch EÚ ku dňu 19. septembra 2018 ohniská ako u domácich ošípaných – 1 192 ohnísk (najviac v Rumunsku – spolu 929 ohnísk), tak aj u diviačej zveri – 4 068 prípadov. „Čo je pre Slovensko veľmi rizikové, sú výskyty na Ukrajine v roku 2018 v blízkosti hraníc s Maďarskom a Rumunskom, resp. u diviakov v Maďarsku v blízkosti hraníc so Slovenskom,“ pokračoval v hodnotení stavu AMO Slocík.

Voči africkému moru ošípaných navrhuje ZCHOS zaviesť mimoriadne opatrenia. Malo by ísť predovšetkým o rozšírenie ochrannej zóny pozdĺž celej štátnej hranice s výnimkou vybraných regiónov, vytýčenie ďalšej zóny intenzívneho odlovu diviakov, prehodnotenie kmeňových stavov diviakov v nížinných a podhorských oblastiach na nulu, celoročný cielený lov diviačej zveri bez ohľadu na vekovú kategóriu a pohlavie za účelom monitoringu AMO a znižovania denzity diviačej. Vyčleniť by sa mali podľa ZCHOS aj finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu ako motivácia na odlov diviakov a prípadnú kompenzáciu poľnohospodárom, resp. poľovníckym združeniam.

Dôležitá aj finančná stabilita v sektore

Chov ošípaných na Slovensku ovplyvní v budúcnosti podľa ZCHOS tiež finančná stabilita v sektore. „Produkcia kvalitného slovenského bravčového mäsa bude možná nielen vtedy, ak bude Slovensko naďalej krajinou bez výskytu afrického moru ošípaných. Dôležité bude aj to, aby mali chovatelia ošípaných finančne stabilné svoje chovy. A to bez zachovania podpôr pre sektor chovu ošípaných nepôjde,“ povedal predseda ZCHOS Andrej Imrich.

Aktuálna situácia v chove ošípaných na Slovensku podľa predsedu ZCHOS predstavuje po negatívnej stránke málo zvierat, nízke odbytové ceny a lacné dovozy nekvalitného mäsa. „Kým v roku 1979 sme mali v našich chovoch takmer 2,8 mil. ošípaných, v roku 1996 už len necelé dva milióny. K prvému polroku 2018 evidujeme iba 631 809 kusov ošípaných,“ uviedol Andrej Imrich.

Medzi pozitíva slovenských chovateľov ošípaných zaradil podpredseda SPPK Miroslav Štefček najmä kvalitu domácej bravčoviny a minimum antibiotík. „Chovateľom sa vďaka náročnej práci postupne podarilo vyzdvihnúť domáce chovy ošípaných na európsky piedestál v kvalite, o čom svedčia aj viaceré ukazovatele. Vzhľadom na stav, v akom stave sa nachádza celý sektor živočíšnej výroby, je preto dvojnásobne potešiteľné, že Slováci vedia vyrobiť zdravé a bezpečné mäso, čím dokážu konkurovať ostatným európskym producentom,“ dodal Miroslav Štefček.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať